Formálny rozbor
Kompozícia
Čapkova dráma R.U.R Rossum’s Universal Robots vyšla v roku 1920 v pražskom vydavateľstve Aventinum a dočkala sa svetového úspechu, vďaka ktorému preslávila českú literatúru do celého sveta. Čapek ňou zahájil radu jeho diel fantasticko- utopických z 20. rokov. Hra bola preložená do viac než 30 jazykov a samotné pomenovanie ,,robot” sa stalo súčasťou medzinárodného slovníka. Vzniklo z českého slova robota. Nápad pre takýto názov vnukol autorovi jeho brat Jozef. Termín utopický sa používa pri charakterizovaní fiktívnych, neuskutočniteľných spoločenských poriadkov.
Samotná hra sa skladá s predohry a troch dejstiev. Je to jeho prvá utopistická dráma, prostredníctvom ktorej ukázal, ako si človek sám svojou tvorivou aktivitou, vynaliezavosťou vytvára situácie, kedy jeho dielo, ktoré sa dostane do mechanizmu kapitalistickej výroby a ekonomiky, sa obracia proti človeku samému.
R.U.R. ma jednu dejovú líniu. Dejová línia zobrazuje výrobu robotov a ich postupne preberanie moci nad ľudskou rasou. Dej sa odohráva počas dvoch rôznych dní po desiatich rokoch na ostrove, kde sídli fabrika na výrobu robotov. Táto kolektívna dráma nemá výrazného jednotlivca. Na hlavných postavách je zobrazená celá spoločnosť.
Jazyk a štýl
Cieľom tvorby Karla Čapka bolo priblížiť jeho tvorbu širokej verejnosti : ,, Často mne zarazí u většiny nových knížek, vzpomenu-li si, k jak úzkému kruhu lidí se obracejí. Snad vykřiknete, že jsem zpátečník; ale staré knihy se obracely k většímu počtu lidí; a nejprvotnější literatura mluvila k největšímu počtu, ke knížatům stejne jako k pasákům koz.“ (Jan Mukarovsky, Z ceskej literatury, Bratislava 1961, Slovensky spisovatel, str. 70)
V rámci toho prispôsoboval teda aj svoj jazyk tomu, aby zaujal širokú verejnosť. Jeho jazyk je jednoduchý, čo najbližší každodennému vyjadrovaniu s prvkami ľudovosti, ktoré vidieť napríklad na postave pestúnky Nány. Jedným z prvkov ľudovosti v diele je aj Čapkov realizmus. Aj tam, kde námet diela zabieha do nadprirodzena, snaží sa autor ako nadprirodzenú ukázať každodennú skutočnosť. Čapek má tendenciu sústreďovať pozornosť skôr na jednotlivé postavy než na ich vzájomné spoločenské vzťahy. V jeho dielach nie je na konci nikto vinný a zároveň každý nie je úplné bez viny
Vo všetkých románoch a hrách z obdobia 1920-28 Čapek vlastne neustále vyjadruje jediný pocit: strach z katastrofy, ktorá sa neodvratne blíži a ktorá môže ohroziť samotnú existenciu ľudstva. Aj východiská, ktoré vidí, sú si dosť podobné: neprekračovať hranice doterajšieho stavu poznania, skôr začať znova, celkom od začiatku. Čapek sa nikdy nepokúša riešiť nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudstvu, jeho skutočným prekonaním– skôr každý raz cúvnutím, opustením pozícii, ktoré ľudstvo dobylo pokrokom vedeckého bádania. Tak aj v R.U.R sa život začína úplné od začiatku, od samotného Adama a Evy, čiže Prima a Heleny, ktorých Alquist posiela, aby znovu vybudovali svet, civilizáciu a zachovali život.
. Je tu jasne vidieť Čapkov postoj k technike a k pokroku, na ktorý sa síce Čapek pozeral nie príliš nadšene, ale zároveň nie odmietavo. Vojna, ktorej sa priamo nezúčastnil, v ňom zanechala strach a nedôveru k prevratným technickým vynálezom, ktoré môžu byť ľahko zneužité k ohrozeniu človeka a celého ľudstva.
Dráma R.U.R. je typickým príkladom autorovho štýlu “ co by se stalo kdyby…” Je ostrou kritikou kapitalizmu, jeho výrobného systému, jeho zákona zisku, jeho zneužitiu vedy a vynálezov, jeho neschopnosti odstrániť biedu. To všetko vedie k zotročeniu človeka.
Je výzvou a varovaním- ako všetky Čapkove knihy. Jeho knihy sú vždy zaujímavé, pútavé, ale i napriek tomu vedú k zamysleniu nad svetom dnes i v minulosti.