Ideový rozbor
Svet robotov a svet ľudí
Ľudia sa odjakživa snažili dokázať, že sú niečo viac. Tak aj starý Rossum chcel ukázať, že ľudia si dokážu poradiť aj bez Boha a chcel vyrobiť človeka iným spôsobom. Jeho vedecké zámery boli zneužité jeho synovcom, ktorý v obrovskom vedeckom objave nevidel čaro ako starý Rossum, ale hnaný svojou ambicióznosťou sa rozhodol hromadne vyrábať zo živej hmoty umelých pracovníkov, čiže robotov. Mladý Rossum nasledoval len vlastný prospech a zisk. Medzi takých ľudí ako on, patril aj Domin a ľudia z vedenia fabriky. Domin mal svoju, dá sa povedať ,vznešenú myšlienku vytvorenia akéhosi novodobého raja, v ktorom by ľudstvo nemuselo pracovať a bolo by navždy zbavené potupujúcej práce a driny.
,, Do desíti let nadělají Rossumovi Univerzální Roboti tolik pšenice, tolik látek, tolik všeho, že řekneme : věci už nemají ceny. Nyní ber každý, kolik potřebuješ. Není bídy. Ano, budou bez práce. Ale pak nebude už vůbec žádné práce. Všechno udělají živé stroje. Člověk bude dělat jen to, co miluje. Bude žít jen proto, aby se zdokonaloval.“
Tento svoj ušľachtilý plán chcel dosiahnuť pomocou robotov, ktorých však považoval za menej než obyčajnú trávu , podobne ako ostatní členovia vedenia továrne, okrem Alquista. Roboti boli už od začiatku mechanicky oveľa dokonalejší než ľudia, no nemohli cítiť, pretože nemali dušu. Boli schopní veľmi rýchlo sa učiť, no nedokázali samostatne myslieť.
,,Jsou mechanicky dokonalejší než my, mají úžasnou rozumovou inteligenci, ale nemají duši.“(125)
,,Mají totiž úžasnou paměť. Kdybyste jim přečetla dvacetisvazkový Naučný slovník, budou vám všechno opakovat po pořádku. Něco nového nikdy nevymyslí.“(130)
Ľudia boli priam posadnutí robotmi a vôbec ich nezaujímalo, že roboti, hoci boli ich verným obrazom, boli len prázdnymi schránkami. Ich zaujímala len cena a v prípade vedenia spoločnosti, zisk.
Našli sa však aj ľudia, ako bola Helena, ktorí sa snažili zmeniť život robotov a ukázať im, že ich život bol zlý a chceli, aby sa vzbúrili proti spôsobu ako s nimi ľudia zaobchádzali.
,,Proboha, vždyť jste lidé jako my, jako celá Evropa, jako celý svět! To je skandální, to je nedůstojné, jak žijete!“(132)
Aj keď Liga humanity, ktorej bola Helena členkou, mala viac ako dvesto tisíc členov, stále to bol pomerne malý počet ľudí na to, aby dokázali ovplyvniť svet významnejším smerom. Plánom Ligy humanity bolo zrovnoprávniť robotov s ľuďmi, zabezpečiť im prijateľné životné podmienky a lepšie zaobchádzanie zo strany ľudí. Chceli dokonca, aby roboti za svoju prácu dostávali mzdu.
,,Drahá slečno Gloryová, tady už bylo na sta spasitelů a proroků. Každá loď některého přiveze. Misionáře, anarchisty, Armádu spásy, všechno možné. To je vám úžasné, co je na světe církví a bláznu.“(134) A práve pre ľudí ako bol napríklad Domin, ktorí nedbali na ostatných ľudí, snažiacich sa poukázať na zlé zaobchádzanie s robotmi a na možnú hrozbu, chcejúc tak zabrániť akýmkoľvek prekážkam na ceste pokroku a s tým spojenými ziskami, ostali výzvy ľudí ako bola Helena nepovšimnuté. Títo ľudia boli zaslepení svojimi plánmi a nevšímali si, čo sa okolo nich dialo. Stále len pokračovali ďalej aj keď svet okolo nich sa rúcal od základov. A práve takíto ľudia ako bol Domin, mali najväčšiu vinu na tom, že ľudstvo bolo nakoniec zničené. Lidem, kteří mají ideje, by se neměl dávat vliv na věci tohoto světa“(161) (Dr. Gall)
.
Helena teda od začiatku brala robotov za seberovných a snažila sa k nim aj tak správať..
Roboti boli akýmsi zmechanizovaným a odľudšteným obrazom ľudí. Preto si Helena pri svojej prvej návšteve pomýli Robotov s ľuďmi a naopak, vedúcich pracovníkov firmy pokladá za Robotov.
Denne sa vyrobilo tisíce kusov nových robotov, ktorí postupne zaplavovali celý svet. Kapitalistov, pre ktorých boli Roboti nevyhnutne najdôležitejším artiklom pre ich fabriky, nezajímalo, že milióny ľudí prichádzajú o prácu, že hladujú pretože nemajú peniaze. Pre nich bolo dôležité len zníženie nákladov na výrobu, ktoré dosiahli vďaka robotom. V prípade Domina to bola cena, ktorá musela byť zaplatená ak sa ľudstvo chcelo dostať do raja, kde by nikto nemusel nič robiť.
,,Nemůžeme počítat s tím, co se ztratí, když předěláme svět od Adama. Adame, Adame! Už nebudeš jíst chléb svůj v potu tváře; už nepoznáš hladu a žízně, únavy a ponížení; vrátíš se do ráje, kde tě živila ruka Páne. Budeš svobodný a svrchovaný; nebudeš mít jiného úkolu, jiné práce, jiné starosti než zdokonalit sama sebe. Budeš pánem stvoření.”
Neuvedomujú si však, že práca nie je obyčajným prostriedkom obživy a prekliatou drinou, ale základnou, bytostnou potrebou človeka. Ľudia boli oslobodení od práce, námahy a bolesti, ale strácali taktiež činorodosť, aktivitu a schopnosť žiť. Postavou, ktorá si ako jedna z mála uvedomuje skutočný význam práce v ľudských životoch, je Alquist. Už od začiatku poukazuje na skutočný význam práce a nehovorí len prázdne slová, ale podľa svojich názorov aj skutočne žije.
,,Domine, bývalo něco dobrého v sloužení a něco velkého v pokoření. Ach, Harry, byla nevím jaká ctnost v práci a únavě“(139)
Domin tiež v diele reprezentuje nenapraviteľnosť ľudí. Aj v poslednej chvíli civilizácie Domin stále neľutuje, že ľudstvo sa podujalo vyrábať roboty. Práve naopak. Stále to považuje za jednu z najlepších vecí, aké ľudstvo dovtedy urobilo. Nielenže sa nepoučil z vlastných chýb a nesnažil sa aspoň oľutovať čo zapríčinila výroba robotov, ale už vtedy plánoval, ako by ľudstvo mohlo zlepšiť výrobu robotov a to tak, že by už nevyrábalo univerzálnych ale nacionálnych robotov , čiže robotov rôznych národnosti. Chcel medzi nich vniesť nenávisť a práve nenávisť je dôvodom toho, prečo roboti vyhubili neskôr celé ľudstvo.
Už nebudou Univerzální Roboti. Založíme v každé zemi, v každém státe po továrně, a ty nové továrny budou vyrábět roboty nacionální. To znamená, že z každé továrny budou vycházet Roboti jiné barvy, jiného chlupu, jiného jazyka. Že si zůstanou cizí, cizí jako kameny; že se už nikdy nebudou moci srozumět; a že my, my lidé, je tak drobet k tomu přivychováme, rozumíš? Aby Robot na smrt, do hrobu, navěky nenáviděl Robota jiné tovární známky. (169)
Ne. Alquiste, ani dnes toho nelituji. Ani dnes, v poslední den civilizace. Byla to veliká věc. Alquiste, je naše poslední hodina; mluvíme už skoro z onoho světa. Alquiste, to nebyl špatný sen, rozbit otroctví práce. Práce ponižující a strašné, kterou člověk musel nést. Dřiny nečisté a vražedné. Oh, Alquiste, pracovalo se příliš těžko. Žilo se příliš těžko.“(177)
Keďže už mladý Rossum obmedzil telá robotov len na tie orgány, ktoré boli nevyhnutné na to, aby Roboti pracovali a výroba bola čo najlacnejšia, Roboti nemali dušu. Z času na čas sa objavili isté poruchy v ich správaní takzvané ,,křeče robotů‘‘ no týmto príznakom vedúci pracovníci nepripisovali žiadny význam a pokladali to len za akúsi technickú chybu. Helena však tieto prejavy pokladala za prvé náznaky duše, čo ju len upevnilo v názore, že ľudia by mali robotom dať dušu.
Hallemeier:,,Někdy se jaksi pominou. Cosi jako padoucnice, víte? Říká se tomu křeč Robotů. Najednou některý praští vším, co má v ruce, stojí, skřípá zuby– a musí jít do stoupy. Patrně porucha organismu.
Helena: Ne, ne, to je duše! (137)
Roboti sú spočiatku naozaj len prázdnou schránkou a nikdy sa proti ľuďom nebúria, pretože im je naozaj ľahostajné, ako sa k nim ľudia správajú. Všetko sa však mení, keď Helena, ktorá za celý čas od príchodu myslí na to, ako by im mohla pomôcť a tým pádom vylepšiť ich doterajšie životy, presvedčí Dr. Galla, aby im dal dušu. Keďže to je nemožné Gall im teda aspoň z časti poupravuje schopnosť cítiť a to tak, že im pridá na iritabilite. Toto spôsobí, že Roboti si začnú uvedomovať ,ako ich ľudia vykorisťujú a začnú ľudí nenávidieť.
,, Nejste jako Roboti. Nejste tak schopní jako Roboti. Roboti dělají všechno. Vy jen poroučíte. Děláte zbytečné slova.“(158-Radius)
,, Nechci žádného pána. Vím všechno sám. Já chci být pánem lidí.Já dovedu všechno.(158-159)
Toto všetko vedie k ich revolte a snažia sa teda vyhubiť celú ľudskú rasu.
,,My, první organizace Rossumových Univerzálních Robotů, prohlašujeme člověka nepřítelem a psancem ve vesmíru. Roboti světa, nařizujeme vám, abyste vyvraždili lidstvo. Nešetřete mužů. Nešetřete žen. Uchovejte továrny, dráhy, stroje, doly a suroviny. Ostatní zničte. Pak se vraťte do práce. Práce se nesmí zastavit.“(171)
Pre robotov je zo všetkého najdôležitejšia práca. Je pre nich meradlom významu vecí na svete. Roboti všetko čo pracuje, alebo slúži k práci uznávajú, zatiaľ čo leniví ľudia sú pre nich len odpad, bezvýznamné kreatúry, pretože nerobia nič, len rozkazujú.
Roboti nechceli začať budovať ich vlastný svet bez toho, aby sa nezbavili aj posledného človeka, pretože ľudí nenávideli a nevedeli si predstaviť, ako by s nimi mohli spolupracovať pri vládnutí nad svetom. Až keď bola ich misia dokončená a vyhubili všetkých okrem Alquista, mali pred sebou budúcnosť, kedy sa mohli rozvíjať. Nepočítali však s tým, že bez ľudí nemôžu existovať pretože jedine ľudia vlastnili receptúru na ich výrobu.
,,Svět patří silnějším. Kdo chce žít, musí vládnout. Jsme pány světa! Vláda nad moři a zeměmi! Vláda nad hvězdami! Vláda nad vesmírem! Místo, místo, víc místa pro Roboty!”(198)
Roboti boli stvorení k obrazu človeka. Prví roboti, ktorým dal Dr.Gall dušu, študovali históriu, mentalitu ľudí a snažili sa byť ich presným obrazom. Až keď prosili Alquista, aby im prezradil tajomstvo výroby priznali, že sami sa chceli správať ako ľudia. Boli teda verným obrazom ľudstva, ktoré zabíja a ničí len pre moc a chamtivosť.
Alquist: Ó–ó–ó, proč jste je zahubili!
2.Robot: Chtěli jsme být jako lidé. Chtěli jsem se stát lidmi.
Radius: Chtěli jsme žít. Jsme schopnější. Naučili jsme se všemu. Dovedeme všechno.
3. Robot: Dali jste nám zbraně. Museli jsme se stát pány.
Damon: Musíte zabíjet a panovat, chcete-li být jako lidé. Čtete dějiny! Čtete lidské knihy! Musíte panovat a vraždit, chcete- li být lidmi!
Alquist: Ach, Domine, nic není člověku cizejšího než jeho obraz. (203)
Keďže Alquist nebol schopný znovu objaviť proces na výrobu robotov a na svete už nezostali žiadni živí ľudia, život bol odsúdený na postupný zánik.
Život bol však zachránený novým Adamom a Evou, čiže robotmi Primom a Helenou , ktorí sa stávajú skutočnými ľuďmi a skutočnými milencami. Primus a Helena nesmelo a s úžasom poznávajú ľudský cit, úsmev , plač a schopnosť obetovať sa jeden pre druhého.
Rodí sa znovu láska, zázrak života víťazí nad skazou a rozvratom.
Kto bol teda najväčšmi vinný za ľudskú katastrofu? Čapek nedáva jednoznačnú vinu nikomu ani samotnému Dominovi. Zodpovednosť teda nepadá len na tých, ktorí robotov vyrábali, ale na celé ľudstvo, všetkých, ktorí nejakým spôsobom prispeli k ich rozšíreniu po svete. Vinu pripisuje všetkým, ktorí pod vidinou zisku sa nechali zaslepiť pokrokom, všetkým, ktorí robotov namiesto práce využívali ako vojakov, ktorí potom zabíjali ľudí. Celý svet je zodpovedný za túto katastrofu, aj keď miera zodpovednosti je rôzna. Domin určíte nesie väčšiu zodpovednosť ako Alquist, ktorý sa nestotožňoval s veľkými premenami ľudstva ako to robili ostatní. On bol zástancom prítomnosti a radšej mal veci, o ktoré sa mohol oprieť v prítomnosti ako stavať vzdušné zámky do budúcnosti. I napriek tomu, že si uvedomoval čo sa vo svete dialo, on sám priamo nezasiahol a nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby pokrok zastavil.
,,Udělali jsem Robotů příliš mnoho. Namoutě, to se přece dalo čekat: jak budou jednou Roboti silnější než lidstvo, nastane tohleto, musí to nastat, víme? Haha, a my jsem se postarali, aby to bylo co nejdřív; vy,Domine, vy, Fabry, a já, chlapík Busman. Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitel.! I toto, pánem výroby je poptávka. Celý svět chtěl mít své Roboty. Panečku, my jsme se jen vezli na té lavině poptávky a přitom jsem žvanili– — o technice, o sociální otázce, o pokroku, o moc zajímavých věcech. Jako by ty řečičky nějak řídily, kudy se to má valit. Zatím to všechno běželo vlastní tíhou, rychleji, rychleji, pořád rychleji—A každá mizerná, kramářská, špinavá objednávka přidala k lavině kamínek. Tak lidičky. “(184) Deformácia spoločnosti
Jedným z problémov, ktorý chce Čapek v dráme R.U.R. zachytiť je aj deformácia ľudskej spoločnosti spôsobená pravé využívaním techniky v ľudských životoch. Spočiatku to začalo ako skvelá myšlienka, pomôcť ľuďom v ich ťažkej práci, pretože Roboti boli schopní pracovať oveľa výkonnejšie a uľahčiť tak ľuďom život.
,, Jeden Robot nahradí dva a půl dělníka. Lidský stroj, slečno Gloryová, byl náramně nedokonalý. Musel se jednou konečně odstranit.”(135)
Postupom času ľudia už neboli pánmi nad strojmi, ale stroje boli pánmi nad ľuďmi a to ešte aj pred tým, ako sa samotní Roboti zbúrili. Bolo to spôsobené hlavne tým, že ľudstvo sa stalo až príliš závislé na strojoch a už nebolo schopné urobiť nič bez robotov. Ľudia sa stali otrokmi pokroku.
(Alquist) ,, Protože toho není třeba. Protože jsme v ráji, rozumíte? Protože není třeba lidské práce, protože není třeba bolesti, protože člověk už nemusí nic, nic, nic než požívat– Oh, zlořečený ráj, tohleto! Heleno, nic není strašnějšího než dát lidem ráj na zemi! Proč ženy přestali rodit? Protože se celý svět stal Dominovou Sodomou! Stal! Stal! Celý svět, celé pevniny, celé lidstvo, všechno je jediná bláznivá, hovadská orgie! Už ani ruku nenatáhnou po jídle; cpe sej jim rovnou do úst, aby nemuseli vstát– Haha, vždyť Dominovi Roboti všechno obstarají! A my, lidé, my, koruna stvoření, my nestárnem prací, nestárnem dětmi, nestárnem chudobou! Honem, honem sem se všemi rozkošemi! A vy byste od nich chtěla děti? Heleno, mužum, kteří jsou zbyteční, nebudou ženy rodit! “
Autor využíva utopistickú myšlienku zániku ľudstva, spôsobeného nadvládou robotov nad ľuďmi len v rámci dotvorenia celkového obrazu diela, ale oveľa dôležitejšia je celková deformácie ľudstva, ktorá je výsledkom záplavy sveta ľudí technikou, čiže robotmi. Čapkovi nešlo tak o Roboty ako o pomer človeka k svetu a vzťahy medzi ľuďmi predovšetkým.
Ako povedal Dr. Gall :
(161) Člověk je vlastně přežitek.“
To znamená, že na svete už pre ľudstvo nie je miesto a to hlavne preto, že Roboti fyziologicky aj mentálne vyspelejší, sú omnoho výkonnejší ako samotní ľudia.
Vďaka technike sa z ľudských životov postupne začala vytrácať rôznotvárnosť, činorodosť, vlastná iniciatíva, bezprostredný vzťah k prírode i k ostatným ľuďom. Ľudia sa prestali o seba zaujímať. Čo Domin pokladal za raj pre človeka, čiže svet kde by ľudia nemuseli absolútne nič robiť a mohli všetok čas využívať na sebarozvoj a zdokonaľovanie ľudskej rasy, sa ukázalo byť naopak istým spôsobom skazou celého ľudstva. Ľudia sa pre ničnerobenie a lenivosť prestali o seba zaujímať. Natoľko zleniveli, že nezlenivelo len ich telo, ale aj duch, čo viedlo k morálnemu a inteligenčnému úpadku. Ženy už neboli schopné rodiť svojim mužom deti, pretože im už neimponovali. Toto všetko spôsobilo postupné vymieranie ľudstva a revolta robotov toto pomalé vymieranie zbytočného ľudstva prakticky len urýchlila. Práve tým, že autor vykreslil v tejto dráme ľudstvo ovplyvnené technikou, sa dá hra uplatniť aj na súčasnú spoločnosť. Vo všeobecnosti chce teda autor poukázať na to, že technika a rôzne iné ľudské výtvory a organizácie, ktoré si človek vytvára k uspokojeniu svojich potrieb, sa môžu stať príťažou a bremenom. Človek sa môže stať na nich závislým. Môžu dokonca samy ovládnuť človeka a premeniť živú ľudskú bytosť v akýsi mechanizmus, neprirodzenú mašinu, zbavenú tvorivosti a všetkých ostatných vlastnosti. Ak zabudneme na to , čomu sa hovorí ľudské srdce a ľudský cit, môžeme sa stať otrokmi svojich domyslených vymoženosti.