V roku 1922 bol prvýkrát osobne predstavený Tomášovi G. Masarykovi, s ktorým potom naviazal priateľstvo a napísal knihu rozhovorov.
   Bol členom pražského Penklubu, ktorého sa neskôr stal predsedom.
   V roku 1927 bol na zájazde československých spisovateľov v Paríži, kde sa stretol s kultúrnymi a politickými osobnosťami Francúzska. Spolu s bratom Jozefom dostal štátnu cenu za dramatické dielo za hru Adam Stvořitel. V tomto roku veľmi často navštevoval T.G. Masaryka na zámku v Topoľčiankach.
    V januári 1931 je Výborom pre rozvoj duševnej spolupráce pri Spoločnosti národov menovaný do stáleho výboru pre literatúru a umenie.
     V 1935 sa oženil s Olgou Scheinpflungovou na vinohradskej radnici. V novembri 1936 ho nórsky tisk navrhol na kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru.  
      1.6.1938 otvorene podpísal list členov československej sekcie medzinárodnej asociácie spisovateľov na obranu kultúry. Účastní sa kongresu svetového Penklubu v Prahe.  

      Pomáha štylizovať prehlásenie, ktorým vláda oznamuje občanom prijatie podmienok francúzskej a anglickej vlády. 30.9., v deň mníchovského diktátu, podpisuje výzvu Obce československých spisovateľov K svedomiu sveta. V novembri až decembri musí Čapek znášať kampaň tisku proti svojej osobe. Odmieta evakuáciu do Anglicka, lebo chce zostať s národom. Od polovice decembra trpí chrípkou, potom dostane zápal obličiek a 25.12.1938 zomiera.

   Keď zistila, že sa vlastne celú dobu rozprávala s ľuďmi, veľmi sa im ospravedlňuje. Im to prišlo smiešne a bez mihnutia oka jej odpúšťajú. Sú zvyknutí na ľudí ako bola Helena, ktorí vo veľkom prichádzajú na ostrov, aby podnietili revoltu, no nakoniec si sami uvedomia, že robotom je to jedno, pretože nemajú dušu.

   Podobne ako Alquist si nadovšetko váži život, humánnosť a lásku. Nedokáže pochopiť Domina , ktorý city a ľudskosť odsúva nabok a je pre neho dôležitý len zisk a čo najlacnejšia výroba. Je priam až zhrozená z toho, ako robotom nezáleží na ich životoch a zhnusená z ľudí, ktorí ich vyrábajú.
,, Jsou hrrozní! To je ohavné, co děláte!“ (129)

   Verí v silu lásky, ktorú považuje za najdôležitejšiu vec v živote ľudí. Preto ju veľmi trápi, že práve roboti nevedia, čo je to láska. Chce dať robotom dušu, aby boli šťastnejší a stali sa tak ľuďom bližší.
,,Oh, myslím, že…. kdyby se jim ukázalo trochu lásky––„(135)
,,Nedáte-li jim duši, proč jim chcete dát bolest? Budou šťastnější, když budou cítit bolest? Proč jim nestvoříte duši?“ (137)

     Aj keď sa stala Dominovou ženou, stále chcela pomôcť robotom a neúnavným žiadaním presvedčila Dr. Galla, aby nakoniec vytvoril robotov s napodobeninou duše. Zmenil niektoré ich telesné podmienky a najmä iritabilitu. To spôsobilo, že roboti začali z celej duše nenávidieť ľudí. Helena ospravedlňuje svoje konanie ľútosťou voči robotom a všetci jej znovu odpúšťajú.
,, Harry, chtěla jsem na něm, aby dal Robotům duši! Mně jich bylo tak hrozně líto, Harry!
A tu jsem myslila… kdyby byli jako my, že by nám rozuměli, že by nás nemohli tak nenávidět– Kdyby jen trochu byli lidmi!
Domin: Nikdo nemůže nenávidět víc než člověk člověka!
Helena: Oh nemluv tak! Harry, bylo to tak hrozné, že jsem se s nimi nemohli dorozumět! Taková ukrutná cizota mezi námi a jimi! (182)

   Spolu s Alquistom nesúhlasí s nahrádzaním robotov za robotníkov v továrňach. Váži si ľudskú prácu, oddanosť a poctivosť ľudských pracovníkov a snaží sa zlepšovať prítomnosť. Preto pochybuje o Dominovom plánoch do budúcnosti a jeho nereálnych víziách, ktoré zahŕňajú  prepúšťanie robotníkov a nahrádzanie ich za robotov.

     Hoci na ostrove žila už desať rokov, stále ju neprešla nedôvera k robotom, k celej tej myšlienke nahradiť ľudí za robotov. Vnútri svojej duše cíti, že sa blíži niečo zlé. Prosí Domina ,aby zavrel továreň a spolu s ostatnými odišli a začali žiť úplné od začiatku ako kedysi keď ešte neexistovali roboti, keď sa rodili deti a ľudia boli šťastní.
,,Oh, tehdy jste mně všichni tolik imponovali! Připadala jsem si jako holčička, která zabloudila mezi ohromné stromy. Byli jste tak jistí sebou, tak mocní! A vidíš, Harry, za těch deset let mě nikdy nepřešla ta– – – úzkost či co, a vy jste nikdy nezapochybovali– Ani když se všechno hatilo. Já mám takovou hrůzu z něčeho! Jako by na nás a na všechno něco padalo– neodvratně– Prosím tě, udělej to! Vezmi nás všechny odtud! Najdeme na světe místo, kde nikdo není, Alquist nám postaví dům, všichni se ožení a budou mít děti, a pak– Pak budeme žít od začátku, Harry.“(150)

   Najväčším Heleniným trápením bol fakt, že nemohla mať deti a to i napriek nesmiernej túžbe mať aspoň jedno. Znepokojujú ju informácie, že celé ľudstvo sa stalo neplodné. Snaží sa nájsť dôvoď, prečo je tomu tak. Po tom ako jej Nána povedala, že neplodnosť je trest boží a Boh sa urazil na ľudí, pretože vytvorili robotov, spytuje sa Boha, či ona je zodpovedná za to všetko. Či ona je tá, ktorú ma trestať za to, že ľudia vyrábali robotov, ktorí ich teraz ničia. ,, Proč mně nedal–– Bože můj, copak já za to mohu? Proč mně nedal? Mně? ( nakloní se k zrcadlu) Proč, proč ne? Slyšíš? Copak ty za to můžeš?“ (153)
 

    Keď jej Alquist a neskôr aj Dr. Gall povedali, že za neplodnosť ľudstva môžu práve roboti,
začala hľadať spôsob, ako by zastavila ich výrobu. Naivne si myslela, že je ešte stále dosť času, aby sa svet zbavil robotov. Pri pohľade na hluché kvetiny od Hallemeira, si uvedomuje, že ľudstvo má úplné rovnaký osud ako tie kvety. Zvädne a zahynie. Ľudstvo sa stalo hluchými ,teda neplodnými kvetinami. V snahe zachrániť  ľudstvo a navrátiť život do pôvodných koľaji, rozhodla sa spáliť Rossumove papiere. 
,, Chtěla jsem… chtěla jsem, abychom jeli pryč, my všichni! Aby už nebylo továrny a ničeho… Aby se všechno vrátilo… Bylo to tak hrrozné! To… to, že se lidé stali hluchým květem! To, že se přestaly rodit děti… Harry, to je tak děsné! Kdyby se dělali Roboti dál, nikdy by už nebylo dětí– Nána říkala, že to je trest– Všichni, všichni říkali, že se nemohou rodit lidé, protože se dělá tolik Robotů– A proto, jen proto, slyšíš–“(191)
 Všetci Helenu veľmi ľúbili a splnili jej všetko, čo jej videli na očiach. Nadovšetko sa ju snažili chrániť. Bola pre nich akýmsi malým dievčatkom, ktoré nezasväcovali do sveta dospelých ľudí a nehovorili jej o žiadnych udalostiach dejúcich sa okolo nich. Keď sa chcela dozvedieť o situácii na svete, potajomky čítala Dominove noviny. Sám Domin sa k nej správal ako k nerovnej, ba priam horšie ako k malému dieťaťu a svoje správanie obhajoval tým, že ju chcel iba chrániť.
,, Co se jen, proboha, děje? Nic, nic mne neřekne!(151)
 Helena: Proč jste mi o ničem neřekli?
Dr.Gall: Chraň bůh! Raději bychom si jazyk ukousli.
Domin: Takové věci nejsou pro tebe. (167)
Helena: Harry, mne se neptáš?
Domin: Ne, dětino; je to příliš odpovědné, víš? To není nic pro tebe.(187)
 

   Pravdu jej nepovedal ani keď to bolo priam nevyhnutné. Táto nezasvätenosť do zložitosti situácie nakoniec spôsobila, že Helena v snahe zastaviť zlo sveta, robotov, spálila najdôležitejší dokument na ich výrobu, a tak im znemožnila utiecť a zachrániť si ich životy. Aj napriek tomu, že zničila nielen dokumenty, ale zároveň aj ich životy, nikto sa na ňu nehnevá a všetci jej odpúšťajú je.

        Najviac zo všetkých mala rada svoju pestúnku Nánu a Alquista. Nánu hlavne preto, že z nej hovoril hlas ľudu. Bola jednoduchá, obyčajná žena, ktorá jej podobne ako Alquist pripomínala dobu, keď práca a láska boli pre ľudí najdôležitejšími vecami v ich živote.
,, Nána je hlas lidu. Z Nány mluví tisíc let a z vás všech jenom dnešek.“(182)

    Má rád svoju prácu, v ktorej trávi všetok čas. Denne sa stretáva s ľuďmi, ktorí prichádzajú na ostrov, aby si prehliadli továreň, alebo nakúpili robotov. Správa sa k nim zdvorilo a slušne.
Je výborný úradník, svoju prácu si robí spoľahlivo, ale nie je vedec. Príbeh o vytvorení robota sa naučil naspamäť a návštevníkom ho rozpráva bez toho, aby sa vyznal v odbornej stránke vecí, o ktorých hovorí.

    Aj keď na ostrov prichádzalo mnoho žien, ani jedna ho nezaujala. Avšak keď prišla Helena, bol ňou očarený od prvého mementu a snaží sa na ňu urobiť dojem. Ochotne jej rozpráva o výrobe a odpovedá na jej otázky skôr, než ich dopovie, pretože Helena sa pýta rovnaké otázky ako už mnohí pred ňou. Vidiac, že aj ostatní členovia vedenia továrne ju chcú požiadať o ruku, neváha a poprosí ju ako prvý. Helena sa snaží vyhovoriť rôznymi spôsobmi, ale Domin je neodbytný a nalieha až dovtedy, kým neprivolí.

    Helena: Proč jste si žádnou nevzal?

    Domin: Protože jsem neztratil hlavu. Až dnes. Hned jak jste sňala závoj. (142)  

   Domin je veľmi podobný mladému Rossumovi, ktorý na rozdiel od svojho strýka, vynálezcu protoplazmy, mal so strýkovým vynálezom čisto komerčné plány a chcel vytvoriť človeka robotníka, ktorý by bol lacný a výkonný, a tak vytvoril robota. Domin mladého Rossuma obdivoval a priam ho fascinoval jeho nápad.
 
,, A tehdy sem přisel inženýr Rossum, synovec starého. Geniální hlava, slečno Gloryová. Jak uviděl, co tropí starý, řekl: ‚,To je nesmysl, vyrábět člověka deset let. Nebudeš-li ho vyrábět rychleji než příroda, pak na ten celý krám nakašlat.“ A pustil se sám do anatomie.“ (123)
 Na rozdiel od Heleny, ktorá považuje robotov za ľudí a tiež sa k nim tak správa, pre Domina sú roboti menej než obyčajná tráva, sú pre neho len obchodným artiklom, vecou bez duše. Nie je mu ľúto bezdôvodne zničiť ktoréhokoľvek z nich. To sa dokázalo, keď bol ochotný bez mihnutia oka nechať svoju robotiu sekretárku Sullu, ktorá pre neho pracovala spoľahlivo a zodpovedne, zničiť len preto, aby Helene dokázal, že je robot.   ,,Roboti nelpí na živote. Nemají totiž čím. Nemají požitku. Jsou méně než tráva.“(128)  
                                                                                                             

   Pre Domina je podstatná len efektivita práce a to, aby sa roboty vyrábali za čo možno najnižšie ceny, a tak sa zvýšil zisk z ich predaja. Vôbec mu nezáležalo, že hoci vyzerajú ako ľudia, nemajú v sebe ani náznak humánnosti, pretože to by len zvýšilo náklady na ich výrobu.
 
,,Naftový motor nemá mít třapce a ornamenty, slečno Gloryová. A vyrábět umělé dělníky je stejné jako vyrábět naftové motory. Výroba má být co nejjednodušší a výrobek prakticky nejlepší. Co myslíte, jaký dělník je prakticky nejlepší? Ten nejlacinější. Ten, který má nejmíň potřeb. Mladý Rossum vynalezl dělníka s nejmenším počtem potřeb. Musel ho zjednodušit. Vyhodil všechno, co neslouží přímo práci. Tím vlastně vyhodil člověka a udělal Robota. Jsou mechanicky dokonalejší než my, mají užasnou rozumovou inteligenci, ale nemají duši.“ (124)
    Domin má svoju veľkú a dá sa povedať vznešenú myšlienku. Verí, že vďaka robotom oslobodí ľudstvo od ubíjajúcej práce a ono sa potom bude môcť zdokonaľovať a stane sa pánom celého sveta. Svoje plány si nechce dať nikým vyvrátiť, všetky pripomienky presadzuje za každú cenu. Už podľa jeho mena, ktoré vzniklo z latinského slova dominus- pán sa dá vyvodiť celkový jeho postoj k životu na svete. Jeho postoj je ,,pánsky“, čiže dobyvateľský, ambiciózny až agresívny. Jeho úsilím je ovládnuť s pomocou robotov svet a vnútiť mu svoju vlastnú predstavu a vlastnú pravdu. Chce, aby na svete bol raj, v ktorom by ľudia žili ako dominantní vládcovia, ako králi. Nezaujíma ho, že v súčasnosti prichádzajú ľudia o prácu, strácajú tak zmysel svojho života. Toto všetko považuje za obeť, ktorú ľudstvo musí byť ochotné obetovať pred tým, ako dosiahne raj na Zemi.
,, Do desíti let nadělají Rossumovi Univerzální Roboti tolik pšenice, tolik látek, tolik všeho, že řekneme : věci už nemají ceny. Nyní ber každý, kolik potřebuješ. Není bídy. Ano, budou bez práce. Ale pak nebude už vůbec žádné práce. Všechno udělají živé stroje. Člověk bude dělat jen to, co miluje. Bude žít jen proto, aby se zdokonaloval.
 
 Předtím snad přijdou strašlivé věci, slečno Gloryová. Tomu se nedá prostě zabránit. Ale pak přestane služebnictví člověka člověku a otročeni člověka hmotě. Nikdo už nebude platit za chléb životem a nenávisti. Už nebudeš své duše utrácet v práci, kterou jsi proklínal!

  
Nemůžeme počítat s tím, co se ztratí, když předěláme svět od Adama. Adame, Adame! Už nebudeš jíst chléb svůj v potu tváře; už nepoznáš hladu a žízně, únavy a ponížení; vrátíš se do ráje, kde tě živila ruka Páne. Budeš svobodný a svrchovaný; nebudeš mít jiného úkolu, jiné práce, jiné starosti než zdokonalit sama sebe. Budeš pánem stvoření. „  (139)

   Jeho zmýšľanie nezmenili ani zlé udalosti, ktoré sa udiali počas celých tých 10 rokov. Naopak do budúcnosti plánuje rozšíriť ich výrobu a vyrábať roboty rôznych národnosti, aby sa predišlo ich komunikácii a zabránilo ich spolupráci. Tentoraz už nehovorí o období blízkej budúcnosti, ale o jednom celom storočí, o období, v ktorom on sám už nebude žiť. Je zaslepený svojou vidinou, ktorá sa ukázala byť zlá, no pre svoju túžbu po moci nie je schopný si toto uvedomiť. Svoje ambície a sebaistotu opiera o to, že ešte stále vlastnia rukopis starého Rossuma na výrobu robotov, vďaka ktorému by sa ich roboti nedotkli.
,,Lituji, Heleno. Teď by nikdo z nás nemohl odjet. Chceme rozšířit výrobu robotů. Už nebude jen jedna továrna. Už nebudou Univerzální Roboti. Založíme v každé zemi, v každém státe po továrně, a ty nové továrny budou vyrábět roboty nacionální. To znamená, že z každé továrny budou vycházet Roboti jiné barvy, jiného chlupu, jiného jazyka. Že si zůstanou cizí, cizí jako kameny; že se už nikdy nebudou moci srozumět; a že my, my lidé, je tak drobet k tomu přivychováme, rozumíš? Aby Robot na smrt, do hrobu, navěky nenáviděl Robota jiné tovární známky. (169)
‚, Heleno, jen sto let ještě udržet lidstvo u vesla– za každou cenu! Jen sto let mu nechat, aby dorostlo, aby dosáhlo, čeho teď konečně může–- Chci sto let pro nového člověka! Heleno, tady jde o příliš velké věci. My toho nemůžeme nechat. Teď začneme ve velkém.“(170)

    Keď priplávala loď, ktorá mala priviesť poštu na ostrov a ktorá bola ich svetielkom nádeje, že ľudia ešte stále žijú a namiesto toho v nej boli papiere vyzývajúce všetkých robotov sveta k revolte, Dominove plány sa razom rozplynuli a strácal postupne všetku nádej. I napriek tejto zlej situácii, keď už bolo takmer isté, že roboti zabijú všetkých ľudí na svete vrátané ich, neľutuje, že ľudstvo začalo vyrábať robotov. Prostredníctvom nich chcel sveta zbaviť fyzickej práce, ktorú nenávidel a bral ju ako niečo odporné, čoho sa malo ľudstvo zbaviť. Svojím spôsobom to bola vznešená myšlienka, ale keď vidíme dôsledky aké zavinila, tak je to zároveň myšlienka nezmyselná a nereálna.
,,Ne. Alquiste, ani dnes toho nelituji. Ani dnes, v poslední den civilizace. Byla to veliká věc. Alquiste, je naše poslední hodina; mluvíme už skoro z onoho světa. Alquiste, to nebyl špatný sen, rozbit otroctví práce. Práce ponižující a strašné, kterou člověk musel nést. Dřiny nečisté a vražedné. Oh, Alquiste, pracovalo se příliš těžko. Žilo se příliš těžko.“(177)
Pro sebe jsem to dělal, slyšíte? Pro své uspokojení! Chtěl jsem, aby se člověk stal pánem! Aby už nežil jen pro kus chleba! Chtěl jsem, aby žádna duše nepitoměla u cizích strojů, aby už nezbylo nic, nic, nic z toho zatraceného sociálního krámu! Oh mně se oškliví ponížení a bolest, mně se protiví chudoba! Nové pokolení jsem chtěl! Chtěl jsem, abychom z celého lidstva udělali aristokracii světa. Neomezené, svobodné a svrchované lidi. A třeba víc než lidi. O, jen mít sto let času! Ještě sto let pro příští lidstvo.“(177-8)

    Nevediac, že Helena spálila Rossumov rukopis, všetci videli jedinú záchranu vo výmene týchto rukopisov za ich životy. Keď to Busman Dominovi ako centrálnemu riaditeľovi navrhne Domin je zarazený. Váha, či má predať výrobu a zachrániť tak ľudí, alebo má recept zničiť a zabezpečiť tak, že roboti neovládnu celý svet. Znova sa v ňom prebúdza jeho túžba riadiť svet, ktorú skrýva za vznešenú myšlienku pozdvihnúť ľudstvo na pánov celého sveta. Nechce z ruky pustiť jedinú vec, ktorá by mu silu mohla zaručiť. Busman mu však vysvetľuje, že by rukopis nepredali celý, aby tak mohli zachrániť ľudstvo, ale Domin chce dodržať slovo ľudí a čestne odovzdať celý rukopis.  Keď zistil, že Helena spálila rukopis stratil aj poslednú nádej na záchranu. Nehnevá sa však na ňu, pretože ju ľúbil.
,, Hoši, to je hrozný krok. Prodáváme osud lidstva; kdo bude mít v rukou výrobu, bude pánem světa. Nikdy už lidstvo nebude s Roboty hotovo, nikdy jich neovládne– .Konec dějin lidstva, konec civilizace––“(187)

     Harry miloval Helenu už od prvého momentu, čo ju uvidel. Keď sa stala jeho ženou, snažil sa ju ochraňovať a nehovoriť jej o problémoch, ktoré sa diali buď vo fabrike, alebo vo svete. Pretože bola žena, nebral ju za rovnocennú a podceňoval jej úsudok a radšej jej zaklamal pred očami, než aby jej povedal pravdu. Toto bolo hlavným dôvodom prečo Helena vlastne spálila papiere. Keby jej bol Domin viac dôveroval a oboznámil ju zo situáciou, nikdy by ich nebola spálila.
Helena: Proč jste mi o ničem neřekli?
Dr.Gall: Chraň bůh! Raději bychom si jazyk ukousli.
Domin: Takové věci nejsou pro tebe.(167)
 
,, Ne, dětino; je to příliš odpověděné, víš? To není nic pro tebe.“ (187)

     Jeho prácou je starať sa o telesnú stránku Robotov a snaží sa, aby boli čo najviac technicky dokonalí. 

     Ako všetci na ostrove veľmi ľúbi Helenu a po jej dlhom naliehaní, vyhovel jej prianiu a dal robotom dušu. Jedným z tých Robotov je aj Robotka Helena, ktorú stvoril ako obraz Heleny. Trápi ho, že nikdy nebude schopná lásky a nikdy nepocíti jej čaro, a to i napriek svojej krase. Aj jeho trápi, že kvôli robotom ženy prestali rodiť, že stroje zabíjajú ženstvo, pretože ženy nie sú schopné konkurovať pásovej výrobe robotov.
,,Z rukou božích nevyšlo dílo dokonalejší, než je ona! Chtěl jsem, aby byla podobná vám– Bože, jaký nezdar. Chodi jako ve snu, rozviklána, neživá– Bože můj, jak může být krásna, když nemiluje? Divám se na ni a hrozím se, jako bych mrzáka stvořil. Ach, Heleno, Robotko Heleno, nikdy tedy tvé tělo neoživne , nebudeš milenkou, nebudeš matkou; tyhle dokonalé ruce si nebudou hrát se zrozeňátkem, neuvidíš svou krásu v kráse svého dítěte– Kdybys procitla, Heleno, jen na okamžik, ach jak bys vykřikla hrůzou! Snad bys zabila mně, který jsem tě stvořil; snad bys vrhla slabou rukou kámen do těch strojů tady, které rodí Roboty a zabíjejí ženství, nešťastná Heleno!„ ( 160-1)
Ani si neuvedomuje, že to čo hovorí Robotke Helene rovnako platí aj pre Helenu, ktorá taktiež nemôže mať deti, a to i napriek tomu, že ona vie čo je to láska.

   On nie je ako Domin alebo Fabry. Jemu nejde o veľké plány do budúcnosti, aj keď je zástancom pokroku, no pokroku, ktorý by bol pre ľudstvo osožný v takej miere, že by ho neničil. Má jasno v otázke, prečo sa prestali rodiť deti. Roboti nahradili ľudí a je nadbytok pracovných síl.
,,Protože se dělají Robot., Protože je nadbytek pracovních sil. Protože je člověk vlastně přežitek. Jako by se příroda výrobou Robotu urazila.“ (161)

   Ľudí, ktorí majú svoje idey, plány odsudzuje, pretože nehladia na nič iné, len idú za svojimi snami a stavajú sa tak slepými k udalostiam okolo nich. Ako príklad uviedol Domina, ktorý pre svoj vysnený raj nevidí, že ľudstvo sa stalo neplodným, Roboti sa stali nástrojmi skazy.
,, Odpusťte, Domin má své ideje. Lidem, kteří mají ideje, by se neměl dávat vliv na věci tohoto světa“(161)

   Zároveň vie, že balvan ktorý sa rúti na ľudstvo, už nemožno zastaviť. Ľudia sa stali až príliš závislými na robotoch a bola by to pre nich strašná rana vrátiť sa na začiatok.
,Lidstvo by ho ukamenovalo. Víte, je to přece jen pohodlnější, nechat za sebe pracovat Roboty.“(162)
 
  Spolu s ostatnými sa snaží Helenu chrániť tým, že jej nepovedia o ničom, čo sa vo svete deje. Radšej by si jazyk odhryzol ako by jej mal povedať niečo, čo by ju mohlo strachovať. Neuvedomujú si však, že ona nie je malé dieťa, hoci sa tak k nej správajú a tuší príchod niečoho zlého.

     Keď priznal pred ostatnými, že vyrobil robotov s väčšími schopnosťami a zobral na seba celú zodpovednosť, zachoval sa ako poriadny muž a nie ako zbabelec. Urobil to len kvôli Helene, ktorej nemal to srdce nesplniť jej prianie.
,, Já jsem tím vinen. Vším, co se stalo. Změnil jsem povahu Robotů. Změnil jsem jejich výrobu. Totiž jen některé tělesné podmínky, rozumíte? Hlavně– hlavně– jejich– iritabilitu. Přestaly to být stroje. Slyšíte, vědí už o své převaze a nenávidí nás. Nenávidí všechno lidské. Suďte mne.“(180-1).

    Toto meno vystihuje celý Alquistov charakter. Je to obyčajný človek, ktorý má rád prácu, za najvyššiu hodnotu považuje ľudský život a lásku. Je inteligentný, múdry.

    Alquist sa od začiatku stavia proti Dominovej veľkej myšlienke, projektu ,vďaka ktorému má byť zmenený celý svet. Nepáči sa mu, že ľudská pracovná sila je nahrádzaná robotmi a že mnoho ľudí príde o prácu. On považuje prácu za jednu z najhlbších súčasti ľudského bytia a drží sa hesla: ,, Práca šľachtí človeka.”

   
,,Domine, Domine! To, co říkáte, vypadá příliš jako ráj. Domin, bávalo něco dobrého v sloužení a něco velkého v pokoření. Ach, Harry, byla nevím jaká ctnost v práci a únavě.“(139)

    Je zástancom každodennej manuálnej práce. Je časté, že po továrni chodí v robotníckom oblečení, zamazaný vápnom a tehlami, čo okrem neho nikto iný z ľudí na ostrove nerobí. Veľmi veľa času trávi na lešení a stavia nové stavby zároveň s robotmi. Prácu považuje za povznášajúcu a tým si získava aj Helenine sympatie. Obdivuje jeho hrubé, k práci privyknuté ruky a predstavuje si, ako ju tie staré zrobené ruky hladia ako malé dievčatko, keď svet ľudí ešte nemusel konkurovať robotom . Vďaka práci sa zbavuje úzkosti, ktorú ma z celého pokroku. Nedôveruje veľkým projektom, ktoré by mohli razom zmeniť svet a drží sa myšlienky, že je lepšie stáť pevne nohami na zemi a zlepšovať prítomnosť ako plánovať veľké, nerealizovateľné veci do budúcnosti, keď človek nemá záruku, či sa uskutočnia.
Helena: Staviteli! Co děláte, když je vám úzko?
Alquist: Zedničím. Svléknu kabát šéfa staveb a vylezu na lešení–
Helena: Oh, vy už po léta nejste nikde jinde než na lešení.
Alquist: Protože už po léta mně nepřestalo být úzko.
Helena: Z čeho?
Alquist: Z celého toho pokroku. Mám z něho závrat.

              Vy nevíte, jak to dělá dlaním dobře, potěžkat cihlu, položit a přiklepnout–-
Helena: Jenom dlaním?
Alquist: Nu tak tedy duši. Myslím, že je správnější položit jednu cihlu než kreslit příliš velké 

              plány.

            Jsem hrozně zpátečnicky, paní Heleno. Nemám ani trochu rád tenhle pokrok. (154)

    Alquist je okrem Nány jediným z riaditeľov, ktorý sa modlil k bohu. Na rozdiel od zvyčajných modlitieb, v ktorých ľudia prosia Boha, aby im pomohol pri rôznych problémoch v živote, pri prírodných katastrofách , pri chorobách, Alquist sa modlil k bohu, aby ľudstvu pomohol proti pokroku. Hoci si nebol úplné istý, čí verí v Boha, modlil sa, aby mal pokoj v duši. 
,,Pane Bože, děkuji ti, žes mne unavil. Bože, osviť Domina a všechny ty, kdo bloudí; znič jejich dílo a dopomoz lidem, aby se vrátili k starosti a práci; zadrž před zkázou pokolení lidské; nedopusť, aby vzali škody na duši a tele; zbav nás Robotu, a chraň paní Helenu, amen.“(155) On nielenže tuší , že sa blíži koniec ľudstva, on je o tom presvedčený. Zároveň vie, že zničenie sa už nedá odvrátiť, pretože je na svete až priveľa robotov. Jediné čo mu zostáva je klásť tehly, modliť sa a čakať na zázrak.
,,Pak budu klást cihly, modlit se a čekat na zázrak. Víc, paní Heleno, se dělat nedá.“(155)

   Alquist je pravým opakom Domina. Zatiaľ čo Domin nemá akúkoľvek úctu k životu, považuje roboty za menej než trávu a vyjadruje sa tak, že je ochotný obetovať čokoľvek vrátané ľudských životov pre pokrok a pre vidinu lepšej budúcnosti, v ktorej ľudia nebudú musieť nič robiť, Alquist považuje za najvyššiu hodnotu ľudský život a nedôveruje tým, ktorí považujú život za obyčajný prostriedok, materiál vhodný k spracovaniu a zušľachteniu do ideálnej podoby. Je to realista, ktorý verí len to, čo je v prítomnosti a pozorne si ju všíma a nechce len dobývať a ovládať ako Domin, ale radšej pozornejšie hľadí a naslúcha skrytému hlasu vecí a života, ktorý ostatní, zaujatí svojimi veľkými myšlienkami, prehliadajú a nepočujú. A práve Dominov raj, po ktorom celý ten čas túži a v ktorom ľudia nemusia pohnúť ani len prstom pre to, aby niečo spravili vlastným pričinením ,spôsobuje, že na svete sa nerodia žiadne deti, že sa príroda urazila a nie je už viac ochotná znášať neuvedomelosť ľudí. Aj samotné ľudstvo prirovnáva ku kvetu. A pretože je neplodné, tak je ako hluché kvety, ktoré musia opadať bez toho, aby po sebe niečo zanechali.
Helena: Proč přestaly ženy mít děti?
Alquist: Protože toho není třeba. Protože jsme v ráji, rozumíte? Protože není třeba lidské práce, protože není třeba bolesti, protože člověk už nemusí nic, nic, nic než požívat– Oh, zlořečený ráj, tohleto! Heleno, nic není strašnějšího než dát lidem ráj na zemi! Proč ženy přestali rodit? Protože se celý svět stal Dominovou Sodomou! Stal! Stal! Celý svět, celé pevniny, celé lidstvo, všechno je jediná bláznivá, hovadská orgie! Už ani ruku nenatáhnou po jídle; cpe sej jim rovnou do úst, aby nemuseli vstát– Haha, vždyť Dominovi Roboti všechno obstarají! A my, lidé, my, koruna stvoření, my nestárnem prací, nestárnem dětmi, nestárnem chudobou! Honem, honem sem se všemi rozkošemi! A vy byste od nich chtěla děti? Heleno, mužum, kteří jsou zbyteční, nebudou ženy rodit!

            Lidstvo vyhyne. Musí vyhynout. Opadá jako hluchý květ, ledaže by–

             Nic. Máte pravdu, čekat na zázrak je neplodné. Hluchý květ musí opadat.  (156)

      Helenu mal rád ako vlastnú dcéru.

      Otvorene pred ostatnými obviňuje ľudskú chamtivosť a posadnutosť za peniazmi a považuje výrobu Robotov za zločin. A práve táto túžba po moci, peniazoch všetkých ľudí dohnala ľudstvo až k jeho zániku.
,,Zločin byl vyrábět Roboty!“(177)
,,Starý Rossum myslel na své bezbožné kejkle a mladý na miliardy. A není to sen vašich R.U.R. akcionářů. Jejich sen jsou dividendy. A na jejich dividendy lidstvo zahyne.“(177)

    Pre neho, pre ktorého je život modlou, je fakt, že Roboti zabili všetkých ľudí obrovskou ranou. V zúfalstve sa snaží nájsť vinníka a obviňuje všetkých, čo mali niečo spoločné s výrobou.
,,Já žaluju vedu! žaluju techniku! Domina! sebe! nás všechny!My, my jsme vinni! Pro své velikášství, pro nečí zisky, pro pokrok, já nevím, pro jaké náramné věci jsme zabili lidstvo! Nu tak prasknete svou velikostí! Tak ohromnou mohylu z lidských kostí si nepostavil žádny Čingischán! (180)
  
 

      Je zmierený so smrťou a neplánuje ani klásť odpor. Keď ho roboti našli bez zbrane a spoznali v ňom robotníka, ktorý zároveň s nimi pracoval, ušetrili jeho život. Pre neho je to však utrpením, pretože na svete nezostal okrem neho ani jediný živý človek. Pre Robotov je teraz jedinou spásou a každý deň ho prosia, aby im ukázal ako majú oživiť stroje, ktoré ich vyrábajú. On i napriek tomu, že sa veľmi snaží nevie odhaliť stratené tajomstvo výroby. Posiela robotov, aby hľadali kde sa len dá a našli ľudí. Teraz je mu už jedno, či prežijú Roboti alebo ľudia, hlavne nech zostane aspoň náznak ľudskej civilizácie.
 
,,Není-li lidi, ať jsou aspoň Roboti, aspoň stín člověka, aspoň jeho dílo, aspoň jeho podobenství! –-“(201)
 

   Cíti sa osamelý ,a to ho doháňa až do zúfalstva.
,,Ukrutníci, mne jste nechali žít! Miloval jsem lidi, a vás, Roboti, jsem nikdy nemiloval. Vidíte tyhle oči! Nepřestávají plakat; jedno oplakává lidi a druhé vás, Roboti.“ (204)

    Je schopný robiť veci, ktoré by za normálnych okolností nikdy neurobil. Nikdy by neublížil živému tvorovi a teraz v záchvate zúfalstva rozrezal robota a zašpinil sa jeho krvou.
 
,, Ó, krev! Jak jste mohly, ruce– ruce, které jste milovaly dobrou práci, jak jste to mohly udělat? Mé ruce! Mé ruce! Krvavé pařáty, kdybyste ode mne odletěly! Všš, pryč! Pryč, ruce! Zabyli jste–“(207)

     Je zlomyseľný už ku každému Robotovi. Keď uvidel Prima a Helenu snaží sa im ublížiť tým, že posiela Helenu do stoky. Primus požiada Alquista ,aby obetoval jeho život a nie jej. Alquist zistí, že v nich existuje láska a znovu mu svitlo aspoň svetielko nádeje, že sa život na svete zachová. Posiela ich do sveta ako nového Adama a Evu a žehná im.
,, Přírodo, přírodo, život nezahyne! Kamarádi, Heleno, život nezahyne! Zase se začne z lásky, začne se nahý a maličký; ujme se v pustině, a nebude mu k ničemu, co jme dělali a budovali, k ničemu města a továrny, k ničemu naše umění, k ničemu naše myšlenky, a přece nezahyne! Jen my jsme zahynuli. Rozvalí se domy a stroje, rozpadnou se systémy a jména velikých opadají jako listí; jen ty, lásko, vykveteš na rumišti a svěříš větrům semínko života. Nyní propustíš, Pane služebníka svého v pokoji; neboť uzřely oči mé– uzřely– spasení tvé skrze lásku, a život nezahyne. Nezahyne! Nezahyne!“(215-16)

     Autor sympatizoval s postavou Alquista a je zrejme, že prostredníctvom jeho úst hovorí i sám autor. V jednej svojej knihe Karel Čapek napísal:
,, Důležité je, aby budoucnost byla zlenošována v myšlenkách a plánech, ale ještě důležitější je, aby přítomnost byla zlepšována ve skutcích a živote.” 328 Podobnou filozofiou sa vo svojom živote riadil aj Alquist, ktorý sa snažil rozvíjať prítomnosť a nie budúcnosť.

   Podobne ako všetci na ostrove má rád slečnu Helenu.
Zástava rovnaký názor ako všetci z vedenia firmy okrem Alquista. Všetko súdi z technickej stránky veci. Nezaujíma ho finančníctvo ani zisk, ale len pokrok a rýchlosť životného štýlu. Aj keď nemá rád robotov a vyhlasuje, že nič nie je cudzejšie človeku ako robot, stále je naklonený ich výrobe. Človeka považuje za nevýkonného a príliš drahého na to, aby mohol konkurovať robotom. Obdivuje schopnosť strojov vytvoriť robota za tak krátku dobu. Je zaslepený pokrokom .
,, Člověk byl málo výkonný. Moderní technice už nemohl stačit. A za druhé– za druhé– je to veliký pokrok, že…. pardon. Prosím za odpuštění. Je to veliký pokrok rodit strojem. Je to pohodlnější a rychlejší. Každé zrychlení je pokrok, slečno. Příroda neměla ponětí o moderním tempu práce. Celé dětství je technicky vzato holý nesmysl. Prostě ztracený čas. Neudržitelné mrháni časem, slečno Gloryová.“(135)

    Až keď si priznali, že spravili chybu, keď tak veľmi túžili po pokroku a neuskutočniteľnom
Dominovom raji, uvedomili si krásu jednoduchého života. Chceli ho zachrániť a začať úplne od znova na novej arche, ktorá by zachránila svet pred touto robotiou potopou.
,,Tobě uniknout, tisícihlavá smrti; tobě , vzbouřena hmoto, nesmyslný dave; potopo,potopo, ještě jednou zachránit lidský život na jediné lodi–(187)“

    Ešte sa nedostali z jednej zlej situácie a už sníva o tom ako búdu znova dobýjať svet.
,,Paní Heleno, život stojí za to; a pokud zaleží na nás, uděláme z něho něco… něco, co jsme zanedbali. Bude to malý státeček s jednou lodi; Alquist nám postaví dům a vy nám budete vládnout– Je v nás tolik lásky, tolik chuti k životu.—a ten náš státeček by mohl byt zárodek příštího lidstva. Víte, takový ostrůvek, kde by se lidstvo zachytilo, kde by sbíralo sily– sily duše i těla–- A bůh ví ,já věřím, že by za pár let zas mohlo dobývat světa. A já věřím, Alquiste, že bude znovu snít o dobytí planet a slunci.“ (188)
 

   Celý jeho život je spojený s číslami, ktoré ho fascinujú. V spoločnosti má na starosti dohliadať na ekonomické záležitosti. Je veľmi pedantný a dôsledný vo svojej práci a nijaká otázka týkajúca sa fabriky, ho nemôže zaskočiť. Vždy sa predovšetkým zaoberá o finančnú stránku veci a až potom o technickú, spoločenskú.

   Podobne ako Domin pokladá roboty za stoje, veci, dá sa povedať najcudzejšie ľuďom. No jeho túžba po zisku ho zaslepuje a pomocou robotov chce dosiahnuť taký pokrok, pri ktorom by získali čo najväčší zisk. Je zaslepený pokrokom a túžbou zmechanizovať, čo sa len dá.

   Keď sa ich Helena opýtala prečo robotom nevytvoria dušu, odpovedal jej presne tak ako sa dá charakterizovať on sám. Ekonomicky. Jeho nezaujímala humánna stránka výroby. Nezáležalo mu na láske a ľudských citoch a tobôž nie na tom, že ľudia strácali prácu. Roboti vyrábali všetko lacnejšie, a preto boli lepší než drahí ľudskí robotníci. 
,, To by zdražilo výrobu. Propánička, krásna dámo, vždyť my to děláme tak lacino! Sto dvacet dolaru ošacený kus, a před patnácti lety stal deset tisíc!”(137)

   Keď videl, že idú zomrieť, bežal si pre účtovné knihy a nechcel zomrieť, kým nebude mať úplné jasno vo všetkých účtoch.

   Realisticky zhodnocuje situáciu, ktorej čelili. Uvedomuje si, že práve pre takých ľudí ako je on, Domin a Fabry, ktorí sa hnali za vidinou zisku, teraz ľudstvo čelí najhoršej katastrofe vo svojej existencii. Ľudstvo zabúdalo na hodnoty vďaka ktorým tak dlho žilo a zaslepené pokrokom chcelo, stále viac a viac robotov , ktorý ich teraz zničia.
,, Udělali jsem Robotů příliš mnoho. Namoutě, to se přece dalo čekat: jak budou jednou Roboti silnější než lidstvo, nastane tohleto, musí to nastat, víme? Haha, a my jsem se postarali, aby to bylo co nejdřív; vy,Domine, vy, Fabry, a já, chlapík Busman. Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitel.! I toto, pánem výroby je poptávka. Celý svět chtěl mít své Roboty. Panečku, my jsme se jen vezli na té lavině poptávky a přitom jsem žvanili– — o technice, o sociální otázce, o pokroku, o moc zajímavých věcech. Jako by ty řečičky nějak řídily, kudy se to má valit. Zatím to všechno běželo vlastní tíhou, rychleji, rychleji, pořád rychleji—A každá mizerná, kramářská, špinavá objednávka přidala k lavině kamínek. Tak lidičky. “(184)

    Zodpovednosť teda neleží len na pleciach vedenia firmy, ale na pleciach všetkých, ktorí prispeli k rozšíreniu robotov do sveta.
,, Když jsem tadyhle dělal bilanci, přišlo mně do hlavy, že historii nedělají veliké sny, ale maličké potřeby všech počestných, mírně zlodějských a sobeckých lidiček.“(185)

    Ako správny obchodník bol ochotný podujať sa na vyjednávanie s robotmi ohľadom výmeny ich životov za Rossumove papiere, no nechcel im dať do rúk neobmedzenú moc nad svetom, a preto mal v pláne dať im len čas papierov a zabrániť  tak v ich rozmnožovaniu.

   Ešte pred tým ako vedeli, že Helena spálila Rossumove papiere, boli všetci plní optimizmu a snívali už o novom živote, kde by žili ako kedysi pred tým, ako boli vynájdení roboti.
,, Inu, lidi, já bych hned začal znovu. Hodně jednoduše, starozákonně, po pastýřsku– – Děti, to by bylo pro mne. Ten klid, ten vzduch–“(188)

    Zachoval sa ako pravý hrdina a kamarát. Pomocou peňazí chcel vykúpiť ich životy od robotov. Peniaze však pre robotov nemali žiadnu cenu a Busman na to doplatil vlastným životom, keď sa pri vyjednávaní dotkol plota, ktorý bol pod prúdom.Hoci im bolo všetkým ľúto jeho smrti, vedeli, že za chvíľu pôjdu za ním.
Fabry: Tam leží… s půl miliardou na srdci… génius financí.
Dr.Gall: Vidíš, Busmane, žádny král neměl větši mohyly než ty. Půl miliardy na srdci– Ach, vždyť je to jako hrst suchého listi na zabité veverce, ubohý Busmane!(194)

2.
      Konfrontujte vlastný názor s názormi vybratého autora.
jednotliví autori
- Orwell – deformácia v politike…
- Čapek – prácou si človek udrží hodnoty a nezdeformuje sa

    Samotná hra sa skladá s predohry a troch dejstiev. Je to jeho prvá utopistická dráma, prostredníctvom ktorej ukázal, ako si človek sám svojou tvorivou aktivitou, vynaliezavosťou vytvára situácie, kedy jeho dielo, ktoré sa dostane do mechanizmu kapitalistickej výroby a ekonomiky, sa obracia proti človeku samému.

    R.U.R. ma jednu dejovú líniu. Dejová línia zobrazuje výrobu robotov a ich postupne preberanie moci nad ľudskou rasou. Dej sa odohráva počas dvoch rôznych dní po desiatich rokoch na ostrove, kde sídli fabrika na výrobu robotov.  Táto kolektívna dráma nemá výrazného jednotlivca. Na hlavných postavách je zobrazená celá spoločnosť.
Jazyk a štýl
  Cieľom tvorby Karla Čapka bolo priblížiť jeho tvorbu širokej verejnosti : ,, Často mne zarazí u většiny nových knížek, vzpomenu-li si, k jak úzkému kruhu lidí se obracejí. Snad vykřiknete, že jsem zpátečník; ale staré knihy se obracely k většímu počtu lidí; a nejprvotnější literatura mluvila k největšímu počtu, ke knížatům stejne jako k pasákům koz.“ (Jan Mukarovsky, Z ceskej literatury, Bratislava 1961, Slovensky spisovatel, str. 70)

   V rámci toho prispôsoboval teda aj svoj jazyk tomu, aby zaujal širokú verejnosť. Jeho jazyk je jednoduchý, čo najbližší každodennému vyjadrovaniu s prvkami ľudovosti, ktoré vidieť napríklad na postave pestúnky Nány. Jedným z prvkov ľudovosti v diele je aj Čapkov realizmus. Aj tam, kde námet diela zabieha do nadprirodzena, snaží sa autor ako nadprirodzenú ukázať každodennú skutočnosť.   Čapek má tendenciu sústreďovať pozornosť skôr na jednotlivé postavy než na ich vzájomné spoločenské vzťahy. V jeho dielach nie je na konci nikto vinný a zároveň každý nie je úplné bez viny

    Vo všetkých románoch a hrách z obdobia 1920-28 Čapek vlastne neustále vyjadruje jediný pocit: strach z katastrofy, ktorá sa neodvratne blíži a ktorá môže ohroziť samotnú existenciu ľudstva. Aj východiská, ktoré vidí, sú si dosť podobné: neprekračovať hranice doterajšieho stavu poznania, skôr začať znova, celkom od začiatku. Čapek sa nikdy nepokúša riešiť nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudstvu, jeho skutočným prekonaním– skôr každý raz cúvnutím, opustením pozícii, ktoré ľudstvo dobylo pokrokom vedeckého bádania. Tak aj v R.U.R sa život začína úplné od začiatku, od samotného Adama a Evy, čiže Prima a Heleny, ktorých Alquist posiela, aby znovu vybudovali svet, civilizáciu a zachovali život.

   .   Je tu jasne vidieť Čapkov postoj k technike a k pokroku, na ktorý sa síce Čapek pozeral nie príliš nadšene, ale zároveň nie odmietavo. Vojna, ktorej sa priamo nezúčastnil, v ňom zanechala strach a nedôveru k prevratným technickým vynálezom, ktoré môžu byť ľahko zneužité k ohrozeniu človeka a celého ľudstva.    
Dráma R.U.R. je typickým príkladom autorovho štýlu “ co by se stalo kdyby…” Je ostrou kritikou kapitalizmu, jeho výrobného systému, jeho zákona zisku, jeho zneužitiu vedy a vynálezov, jeho neschopnosti odstrániť biedu. To všetko vedie k zotročeniu človeka.

   Je výzvou a varovaním- ako všetky Čapkove knihy. Jeho knihy sú vždy zaujímavé, pútavé, ale i napriek tomu vedú k zamysleniu nad svetom dnes i v minulosti.  

                      – na otazku preco sa prestali rodit deti odpovedal : ( 161) = clovek je prezitok. Ako by sa priroda vyrobou Robotov urazila.

                       - patri k ludom ako je Domin, ktori boli az prilis nadseni vyrobou robotov.

                          (161) odsudzuje idey( pragmatizmus ???) a ludi, ktori maju idey, pretoze nehladia na nic ine len idu za svojimi snami a stavaju sa slepi na udalosti okolo nich.

                       – zaroven si uvedomuje ze na zastavenie vyroby je uz prilis neskoro (162)
-vsetci sa tesili ked prichadzala lod- znak ze platia ludske zakony (167)
-hallemeier- (178) uvedomuje si ze prakticky stale pracovali a neuvedomovali si krasy vokolneho sveta, male detaily, ktore su sucastou naseho zivota. „Zivot byl velika vec“
Gall- (181) zachoval sa ako poriadny muz… a priznal ze to bola jeho vinna, ze sa roboti zburili. Zobral na seba vinnu, ze v skutocnosti to bola prave jeho myslienka zmenit robotov tak aby citili a mali vlastne pocity- zmenil ich iritabilitu. No v skutocnosti to nebol on ale Helena, ktora ho svojim prosenim prehovorila- urobil to pretoze ju mal rad.
-vsetci okrem Domina ani na chvilku nevahaju a hlasuju aby sa rukopis predal a oni si zachranili zivoty.
Gall- sniva o zalozeni novej kolonie (188)
               
.
- az ked zistili aka je technika zla chceli sa vratit spat a zit postarom
-Aj ked Helena znicila jedinu ich sancu na zachranu, nemohli sa na nu hnevat a nehnevaju sa na nu.
-veria ze ked za 20 rokov zomru aj posledni roboti a na svete zostana hoc i len jeden par divochov bude to tak lepsie, pretoze ludstvo bude mat stale sancu prezit- nevedeli o tom ze roboti vyhubia cele ludstvo.
(195)- kym mali este elektriku svietilo im svetielko nadeje… ked zhaslo zanikol ludsky zivot.
NANA – Helenina pestunka